Biosféra

V nasledujúcom článku máte poznámky, ktoré mi na mail poslala p.p. Bašová. :)

Biosféra

● živý obal zeme (rastliny živočíchy a mikroorganizmy)

● zaberá časť atmosféry, hydrosféry a zemskej kôry.

Biosféru ako súčasť krajinnej sféry skúma biogeografia.

Orientuje sa na dve odlišné krajinné zložky rastlinstvo (tvorí 90% biosféry) a živočíšstvo

Jednotlivé krajinné zložky rôznym spôsobom vplývajú na živé organizmy ako ekologické činitele (voda, svetlo, teplo, pôda, reliéf).

Podľa nárokov na vodu delíme organizmy na:

vodné (na hladine vody, zakorenené na dne)

vlhkomilné – hygrofyty,

suchomilné – xerofyty a sukulenty úsporne hospodária s vodou.

Podľa nárokov na teplo a svetlo sú rastliny:

teplomilné

cladnomilné

svetlomilné 

tieňomilné

Podľa nárokov na pôdu sú:

hygrofyty (vlhké pôdy)

nitrofilné (sú náročné na dusík)

 kalcifilné (sú náročné na vápnik)

acidofilné (kyslé pôdy)

halofyty (zasolené pôdy)

● Rastliny a živočíchy združujú a vytvárajú:

Spoločenstvo rastlín – fytocenózu

Spoločenstvo živočíchov – zoocenózu

● Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastne pravidlá vzájomného spolužitia, sa nazýva – biocenóza.

Pásmo dažďových rovníkových lesov

●  najbohatšia vegetácia na Zemi

● Lesy sú bujné, husté vysoké 50 – 60 m, stromy tvoria 4 – 5 poschodí

● Amazon a Kongo

Savany

● prevládajú trávnaté a krovité porasty. (Trávy dosahujú výšku 2 – 3 m)

● Afrika a Južná Amerika

Tropické a subtropické polopúšte

● chudobné teplomilné rastlinstvo

Púšte

● v blízkoosti obratníkov

● takmer bez rastlinstva

● severná Afrika (Sahara) a juhozápadná Ázia (Arabský poloostrov).

Pásmo stredomorského rastlinstva

●  riedke vždyzelené porasty

●  v juhovýchodnej Ázií

Subtropické pásmo monzúnových lesov

●  vplyv monzúnových dažďov

Pásmo stepí

množstvo druhov nízkych tráv a cibuľovitých rastlín, prechádzajú stepi až do polopúšti a púšti mierneho pásma (stredná Ázia)

Pásmo listnatých a zmiešaných lesov
● Najviac rozšírené sú v Európe.

Pásmo ihličnatých lesov (tajga)

● Ázia (Sibír): tiahne sa rovnobežkovým smerom od Škandinávie až po Tichý oceán – a Severnú Ameriku (Kanada).

Tundra

● iba na severnej pologuli na okrajoch Euroázie a Severnej Ameriky

● Za polárnou hranicou lesa, kde nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem – krovitá tundra – nastupujú bylinné a machovo – lišajníkovité porasty – bylinná tundra.

● V oblasti pólov sa rozprestierajú polárne pustatiny.

Vertikálne členenie biosféry:
● teplotné a vlhkostné zmeny s rastúcou nadmorskou výškou. V rôznych oblastiach na Zemi je rôzne usporiadanie

1. Nelesná zóna (savany, púšte, stepi v suchých oblastiach)
2. Zóna lesa
3. Zóna krovitých porastov
4. Zóna vysokohorských bylinných formácií
5. Zóna večného snehu a ľadu

V našich pohoriach rozlišujeme tieto vegetačné stupne:

1. dubový (do 550m),

2. bukový (do 1250 až 1300 m),

3. smrekový (po hornú hranicu lesa),

4. kosodrevinový (nad lesnou hranicou),

5. stupeň alpinskej bylinnej vegetácie